Pýtaš sa, čo nevieš.
A ja stále len: "Nerieš".
A dúfam, že ťa to žerie.
Mňa to proste berie.
A čo budem robiť, navdžy je len moja reč.
Som tak trošku iná, navždy len moja vec.
Hej, mne sa to páči a keď sa odvážiš
k tomu, že sa na kolenách doplazíš.
Oh áno, to som ja, naozaj.
A nerieš, čo bolo iba vraj.
Proste som tá, ktorú si všetci berú do huby,
ale mňa to nezahubí.
Budem si robiť svoje,
a srdcia mám hneď dvoje.
Spravím, čo sa im nepáči a nezapadá,
je to nadvláda.
A ja sa jej vzopriem,
o vlastný tieň sa opriem.
Keď sa odvážiš, čomu neverím,
tak až potom namierim.
Ale nikto, nikto sa neodváži,
len si to zaži.
Oh áno, to som ja, naozaj.
A nerieš, čo bolo iba vraj.
Je mi to smiešne, fakt,
udržujem vlastný takt.
Ale aj tak som tá, ktorá niečo zmení,
sama v sebe, a nech každá aj pení,
ja už navždy som, oh, len ja, naozaj,
a nerieš, čo bolo iba vraj.
A čo bolo, bolo,
je to mlynské kolo.
A ja už to viem,
a na iných sa vyseriem.
Oh áno, to som ja, naozaj.
nerieš, čo bolo len vraj.
INSPIRED BY:
Ale stále je to z môjho srdca...