Každé šťastie sa môžeš zrútiť. Kvôli hlúpym a nepodstatným veciam. Proste... je mi zle. Na grc. Nie doslovne. Nie je to preto, že mám žalúdočné problémy. Je to z ľudí. Nebudem sa tu tragicky rozpisovať. Nie je to také zlé. Potrebujem sa len dostať do normálu. Ísť von. Vstať do školy a pokecať s niekým. Ísť na milovanú výtvarnú. Jesť desiatu. Neteším sa na učenie, ale potrebujem už kamošky a reálny svet. Blog sa mi začína hnusiť. Už len čítam. A potom, som na tom psychicky zle. Niečo ma trápi. Chcem, aby to čo najskôr prestalo. Trpieť nie je príjemné...Stačí? Stačí.

