Takže, už na dvoch super fashion blogoch bolo napísané, koho nenávidia.
Takže napíšem ja.

Nenávidím slečny, čo si myslia, že sú najmódnejšie superstar a o móde vedia akurát, pekne povedané, dve veci. No aj tak rady kritizujú ostatných. Veľmi rady. Chodia s noštekom otočeným na panenku Máriu a prepáčte že takto, ale aby im šušne videla. Pretože skutočne sa v móde nevyznajú, ale majú jednu fake vitonku a jeden lak od Chanelu a idú sa posrať. Niektoré ani to. Myslia si, že sú ktovieako sexi a haute couture, ale jediné, čo sú, že sú budúce talentované šľapky. Sorry.
Ďalej, baby, čo majú značky, no nevychvaľujú sa a nemajú stále ten nadutý výraz Victorie Beckham, proti tým nič nemám. A samozrejme, ani proti babám, čo proste u Cavalliho nemôžu nakupovať a ani po tom netúžia, akurát sa inšpirujú jeho kolekciami. To som ja. A obdivujem aj baby, čo si na tú ktorú značku našetria.
No nemusím ani slečny, čo nakupujú v miestnych obchodoch s názvami ako FASHIONEX a pod. (nenarážam na nič konkrétne) a taktiež si myslia, že sú strašne cool, lebo majú vydraté jeansy a trblietavé tričko.
No samozrejme rešpektujem baby, čo nemajú veľa peňazí a nakupujú v takých menej kvalitných obchodoch, no nič si o sebe nemyslia, a obdivujem tie, čo s takými vecami dokážu kombinovať.
ALE, TEN ZÁKLADNÝ ROZDIEL MEDZI KAŽDOU, PODĽA KTORÉHO KAŽDÚ SKÔR ČI NESKÔR SÚDIM, nie sú handry a ceduľky. Ale to, kým sú.
